Poloha a príroda

Fintice, resp. chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova. Stred obce leží 270m nad morom. Dominantou chotára je vrch Stráž (740m n.m.). Na severozápade je „Kikapa“- Kamenná brána. Je to priesmyk, kde je vytesaný prechod do skál, umelo urobená brána. Pod Kamennou bránou sú Močidlá, kde ľudia dávno močili ľan a konope. Na západe sú Aďagaše, čo znamená žltá tehlárska hlina, lebo v doline tu ozaj tehly pálili. Vyššie Aďagašov sú Vinice, kde sa dávno pestovalo hrozno. Ďalej na západ je Bochta a za Bochtou je les zvaný  Hudačka. Je tam studienka so zázračnou vodou. Tu sa stretávajú chotáre Prešova, Veľkého Šariša a Fintíc. Iný zvláštny jav je tzv. Podkova v lese Šom. Podkova má podobu ozajstnej podkovy. Je to nahromadené množstvo kamenia takmer rovnakej veľkosti. Veľká podkova je široká 120 metrov. Pri Veľkej podkove je aj Malá podkova široká asi 25 metrov.   

Obec obkolesujú dubové, bukové a borovicové lesy. Nachádza sa tu prírodná rezervácia Fintické svahy.        

Geologické pomery

Na geologickej stavbe predmetného územia Fintíc sa podieľa útvar - neogén.  Je tvorené dvoma litofáciami. Prvú tvoria prachovce s polohami pieskovcov. Pieskovce sú jemno až stredozrné. V nadloží vystupuje ďalšia litofácia tvorená prachovcami a ílovcami o hr. 2,5m. V ich nadloží západne od Fintíc vystupujú  pieskovce, ktoré dosahujú hrúbku 10m.  

Obec patrí do obvodu predkarpatskej flóry a v jeho rámci do fytogeografického okresu Slanské vrchy.

Klimatické pomery

Obec podľa klimatickej klasifikácie patrí  do klimaticky  teplej oblasti, mierne vlhkej s chladnou zimou. Priemerná teplota sa v zime pohybuje v rozpätí -2,5 až -5 C (v januári) a letná priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 17 až 18,5 C (v júli). Z toho vyplýva , že najchladnejším mesiacom je január a najteplejším je júl. Priemerné ročné zrážky sú na úrovni 600-800 mm/rok. Najvyššie nárazy vetra môžu dosiahnuť 40-50 km/h. 

Pôda

Na území obce prevažujú hnedé pôdy - hnedá pôda podzolovaná, hnedá pôda kyslá a hnedá pôda kyslá oglejená. V aluviách vodných tokov sa vyskytujú nivné pôdy. Pôdy sa vyznačujú miernou až silnou humovitosťou, silne až slabo kyslou reakciou, nízkou až stredne vysokou výmennou sorpčnou kapacitou, nenasýteným až slabo nasýteným sorpčným komplexom.

Hydrologické pomery

Hydrograficky je obec odvodňovaná tokom Sekčova, ktorý má v dotknutom úseku silne znečistenú vodu vzhľadom na nepriaznivé mikrobiologické zloženie vody. Výrazne sa tu prejavuje vplyv nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd z priľahlých sídiel, poľnohospodárskych zdrojov najmä z pohľadu mikrobiologického znečistenia. Priemerný ročný prietok na sledovanom úseku Prešov-Sekčov je 2,26m3/s. Podľa hodnotenia kvality vody patria vody do III. kategórie podľa STN 75 7221.

Podzemné vody sa v tomto prostredí tvoria infiltráciou zrážkových a povrchových vôd, ale aj prestupovaním vôd z priľahlých neovulkanitou Slanských vrchov. K odvodneniu dochádza iba v menšej miere sústredenými prameňmi, väčšinou sa to deje rozptýleným prírodným spájaním do povrchových tokov.    

Rastlinstvo a živočíšstvo    

Príslušnosť územia do obvodu predkarpatskej flóry a Slanských vrchov sa najvýraznejšie prejavuje vo výskyte západokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev. Pôvodný vegetačný kryt bol v dôsledku dlhodobého využívania územia človekom značne pozmenený. Podstatná časť územia bola odlesnená. Po odlesnení najmä dubovo-hrabových lesov sa vytvorili náhradné spoločenstvá lúk a pasienkov.

Z rastlín sa tu vyskytuje kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), kostihoj lekársky (Symphytum tuberosum), pýr plazivý (Elytrigia repens), chren dedinský ( Armoracia rusticana) a i. V lesnom komplexe sa vyskytuje lipnica hájna (Poa nemoralis), veronika lekárska (Veronica officinalis). Zo stromov  dominuje javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), dub žltkastý (Quercus dalechampii) a i.    

Významné zastúpenie fauny predstavujú stavovce, pričom značná časť je ohrozená, alebo chránená, ako napr. žaby, salamandra škvrnitá, z vtáctva najmä dravce a sovy, ďatlovité a spevavce. Z cicavcov menšie šelmy, v okrajových častiach srnčia zver, vo väčších lesných celkoch diviačia, menej jelenia zver. Na území lúk a pasienkov sa vyskytujú niektoré druhy plazov (jašterica krátkohlavá, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka stromová a i.) Z cicavcov sa vyskytujú myšovité, hlodavce a líška hrdzavá. V poliach sú pre túto zónu charakteristickénajmä hmyzožravce ( piskory, krt európsky, vtáky v obmedzenej druhovej diverzii ( vrabec domový, poľný, škovránok poľný, strnádka poľná, jarabica poľná, prepelica poľná a i.) Mnohé z týchto druhov živočíchov a vtákov patria do skupiny ohrozených  druhov, či veľmi vzácnych, alebo migrujúcich, preto si vyžadujú zvýšenú pozornosť.        

Stupeň zachovania prírody ako aj biologickú diverzitu dotknutého územia dokumentuje zistený výskyt  vyše tisíc druhov vyšších rastlín, stovky druhov  lišajníkov a machorastov a desiatky druhov húb. Viaceré z nich sú emdemitmi.

Využitie krajiny

Kataster obce Fintice má výmeru 1123,97 ha. Orná pôda tvorí 194,22 ha, vinice 94,86 ha, záhrady tvoria 109,02 ha, TTP sú na ploche 73,06 ha. LPF o výmere 504 ha, vodné plochy predstavujú 2,36 ha, zastavané plochy tvoria 102,17 ha a ostatné plochy predstavujú 44,28 ha.